(Ne)spravodlivosť v zdravotnom poistení a čo s tým

Aj verejné zdravotné poistenie je len poistením. Poistenie je vzťah, kde poisťovňa znáša prijateľné poistné riziko za odplatu. Táto odplata sa skladá z viacerých zložiek. Ale jej dve hlavné zložky sú riziková zložka a marža. Maržu zdravotnej poisťovne stanovuje fixne zákon. V samotnej marži problém nie je. Problémom je v Slovenskej republike riziková zložka. Riziková zložka ma byť počítaná pri poistení podľa rizikovosti poisteného. Keď ide o komerčné poistenie, tak tam poisťovňa skúma pomerne veľký rozsah poistných rizík. Pri verejnom zdravotnom poistení je skúmanie niektorých rizík neprípustné. Stratil by sa tam rozmer solidarity. Verejné zdravotné poistenie je solidárne. A aj má byť. Na solidarite verejného zdravotného poistenia nie je nič zlé. Ale otázkou je, do akej miery má byť verejné zdravotné poistenie solidárne. Je v poriadku, že sa pri výpočte rizikovej zložky neberie do úvahy také riziko, ktoré poistený nemôže z vlastnej vôle ovplyvniť. Napríklad riziká vyplývajúce z genetických predispozícií. Avšak ne nesprávne, aby sa pri stanovovaní rizikovej zložky poistného na verejné zdravotné poistenie nebrali do úvahy faktory, ktoré poistený môže z vlastnej vôle a vlastným rozhodnutím ovplyvniť.

Verejné zdravotné poistenie vynakladá v priemere násobky zdrojov na zdravotnú starostlivosť osôb, ktoré fajčia, v neprimeranej miere konzumujú alkohol a ktoré vedome žijú zásadne nezdravým spôsobom. Podľa štatistík medzinárodnej zdravotníckej organizácie sa počas života fajčiara na jeho liečbu vynaloží až 2,5-násobok zdrojov ako na priemerného nefajčiara. Je neprípustné, aby človek, ktorý nefajčí, nekonzumuje alkohol v neprimeranej miere a žije zdravým životným štýlom platil poistné na verejné zdravotné poistenie na základe rovnakého spôsobu výpočtu jeho výšky, ako človek, ktorý si dobrovoľne svoje zdravie ničí. Takýto prístup, ktorý aktuálne uplatňuje právo v Slovenskej Republike je v rozpore so základnými zásadami poisťovníctva. Poisťovňa musí s ohľadom na výšku prijímaného plateného poistného preberať primerané a prijateľné riziko.

Prevažná väčšina občanov je na Slovensku presvedčená, že im z Ústavy SR vyplýva právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. To je ale veľký omyl. Ústavu SR treba vykladať v súlade s jej duchom, kontextom a s výkladom medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Každý občan Slovenskej republiky, ako aj každá osoba, ktorá sa trvalo zdržuje na území Slovenskej republiky má nárok len na takú bezplatnú zdravotnú starostlivosť, ktorá patrí do dvoch skupín. Prvou skupinou sú život zachraňujúce zdravotnícke výkony. Druhou skupinou je zdravotnícka starostlivosť, pri neposkytnutí ktorej by došlo k ohrozeniu života pacienta, alebo k zásadnému zhoršeniu zdravia pacienta spôsobom, ktorý má podstatný vplyv na jeho schopnosť spoločenského uplatnenia. Nie je pravdou, že každý má právo na akúkoľvek bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Takto si Ústavu SR vykladá väčšina ľudí na jednej strane z dôvodu neznalosti práva a na druhej strane, lebo väčšina ľudí nechce v skutočnosti za zdravotnú starostlivosť platiť. Čo následne spôsobuje to, že zdravotníctvo trpí sústavným nedostatkom finančných zdrojov.

Zdravotníctvu nepomôže žiadne opakované dotovanie strát zdravotníctva zo štátneho rozpočtu. Lebo príčina je vo vadnom systéme. Tá hlavná vada je tá, že sa bezplatne poskytuje aj taká zdravotná starostlivosť, za ktorú by mal pacient v skutočnosti platiť.

Riešenie ako situáciu zlepšiť

Spôsob ako financovať zdravotnú starostlivosť treba rozdeliť na dve základné skupiny problémov, ako už bolo uvedené vyššie.

V prvom rade je potrebné nastaviť 3 úrovne verejného zdravotného poistenia.

Prvá úroveň poistenia bude pokrývať takú zdravotnú starostlivosť, na ktorú má nárok každý. To znamená, že bude pokrývať život zachraňujúce úkony a takú zdravotnú starostlivosť, pri neposkytnutí ktorej by došlo k ohrozeniu života pacienta, alebo k zásadnému zhoršeniu zdravia pacienta spôsobom, ktorý má podstatný vplyv na jeho schopnosť spoločenského uplatnenia. Platenie poistenia na prvú úroveň by bolo každým povinné. Plne by postačovalo, keby sa na pokrytie tejto úrovne zdravotnej starostlivosti vyberalo 7,5 % z vymeriavacieho základu tak, ako sa stanovuje doteraz.

Druhá úroveň poistenia by bola zdravotná starostlivosť, ktorá v sebe bude zahŕňať takú zdravotnú starostlivosť, ktorá nespadá do prvej kategórie. Z tejto kategórie by bola krytá zdravotná starostlivosť takých porúch zdravia, ktoré neohrozujú priamo život a ani nie sú tak závažné, že by ich neliečením došlo k podstatnému zhoršeniu spoločenského uplatnenia. Ide napríklad o rehabilitáciu, liečbu mnohých kožných ochorení a podobne. Táto úroveň poistenia by bola dobrovoľná. Nikto by nemohol byť nútený aby si ju platil. Avšak rovnako by nikto nemohol byť vylúčený z tejto úrovne, pokiaľ by sa na jej platenie prihlásil a poistné by riadne platil. Na pokrytie tejto úrovne poistenia je potrebné vyberať poistné sadzbou 8 % z vymeriavacieho základu tak, ako sa vypočítava doposiaľ.

Tretia úroveň poistenia by zahŕňala nadštandardnú zdravotnú starostlivosť. Napríklad nadštandardnú stomatologickú starostlivosť, príspevky na zdravotné pomôcky a na okuliare, ktoré aktuálne štát nefinancuje alebo na ne dostatočne neprispieva. Táto kategória by zároveň zahŕňala pokrytie nadštandardných nezdravotníckych služieb. Ako právo na prednostné ošetrenie u lekára, právo na nadštandardnú izbu pri hospitalizácii a podobne. Táto kategória by mala byť rovnako nepovinná. Avšak mala by sa riadiť čiastočne komerčnými pravidlami. Výška poistného by sa stanovovala podľa kritérií veku. Každá veková kategória by platila iné poistné. Poistné pre túto kategóriu by bolo fixné. Nezáležalo by od výšky vymeriavacieho základu osoby.

V druhom rade treba zrušiť neprimeranú mieru solidarity vo verejnom zdravotnom poistení. Pre každú kategóriu rizikového správania osoby je nutné stanoviť príplatky k zdravotnému poisteniu. Ak osoba fajčí, mala by priplácať tak k prvej úrovni zdravotného poistenia navyše 5 % z vymeriavacieho základu a k druhej úrovni 2,50 %. Rovnako by mala 5 % z vymeriavacieho základu priplácať k prvej úrovni zdravotného poistenia osoba, ktorá konzumuje nadmerne alkohol a k druhej úrovni 2,50 %. Osoba, ktorá žije vedome nezdravým životným štýlom, to znamená že sa vedome stravuje nezdravo, nemá dostatok pohybu, by mala priplácať k prvým dvom úrovniam zdravotného poistenia 2,50 % z vymeriavacieho základu.

Takže osoba, ktorá žije nezdravo, fajčí a konzumuje neprimerané množstvo alkoholu, by mala sadzbu poistného na prvú úroveň zdravotnej starostlivosti 20,50 % z vymeriavacieho základu. Na druhú úroveň by mala sadzbu 16,50 %.

Aktuálne je to tak, že každý platí 14 % bez ohľadu na to, či sa správa rizikovo alebo nie. Toto treba zmeniť.

Rovnako je záujmom štátu, aby sa každá osoba zúčastňovala preventívnych zdravotných prehliadok. Nezúčastňovanie sa zdravotných prehliadok a nedostatok prevencie stojí zdravotníctvo nemalé prostriedky na následnú liečbu ochorení, ktoré sa mohli odhaliť včas.

Systém sankcionovania za nedostavenie sa na preventívnu prehliadku je potrebné spojiť so spôsobom určovania parametrov pre výpočet poistného pre prvú a druhú úroveň poistenia.

Každá osoba by mala mať povinnosť dostaviť sa k lekárovi na prehliadku aspoň 1 krát za 2 roky. Ak sa osoba dostaví, lekár zašle zdravotnej poisťovni vyplnený formulár o zisteniach pri prehliadke, ktoré majú vplyv na výšku poistného. To znamená, že by lekár oznámil zdravotnej poisťovni, či pacient fajčí, či konzumuje v neprimeranej miere alkohol a či žije nezdravo. Všetko toto dokáže obvodný lekár veľmi spoľahlivo zistiť. A ak by si nebol istý, stále má možnosť poslať pacienta k špecialistovi. Na základe formulára od obvodného lekára by poisťovňa stanovovala poistencom sadzby na poistenie, ako bolo už uvedené vyššie. Podľa výsledkov preventívnej prehliadky by sa stanovil spôsob výpočtu poistného pre poistenca na ďalšie 3 roky. Ak by niekto chcel zmeniť spôsob výpočtu poistného skôr, lebo napríklad prestal fajčiť, alebo prestal piť, alebo začal žiť zdravo, môže sa na vlastné náklady najskôr po 6 mesiacoch od zmeny dostaviť na mimoriadnu preventívnu prehliadku. Tá je pri zmene životného štýlu aj tak potrebná. A lekár by novým formulárom informoval poisťovňu, ktorá by zmenila sadzby poistného pre poistenca. Rovnako by mal lekár povinnosť oznámiť zdravotnej poisťovni aj negatívne zmeny u poisteného uprostred trojročného obdobia.

Ak by sa niekto nedostavil na preventívnu prehliadku, bude sa mať za to, že nemá záujem žiadnym spôsobom sa starať o svoje zdravie. A bude platiť spôsobom, ako by na všetky 3 kategórie (fajčenie, alkohol, nezdravý životný štýl) mal pozitívny nález. Takže bude platiť ďalšie 3 roky maximálne sadzby. Tým sa docieli, že na preventívnu prehliadku sa budú dostavovať v zásade všetci.

Takýto nový spôsob platenia zdravotného poistenia bude solidárny, bude spravodlivý a zásluhový a zároveň bude preventívny.

Po uplynutí  rokov od zavedenia takéhoto systému by vďaka výsledkom preventívneho účinku bolo možné znížiť plošne sadzby na zdravotné poistenie.

Je neprípustné, aby sa Slovenská republika aj naďalej tvárila, že každý má nárok na akúkoľvek zdravotnú starostlivosť a to bezplatne a že na to máme dostatok zdrojov pri výbere dnešného zdravotného poistenia. Škrty nestačia. Škrtať sa dá. ale nie donekonečna. Treba zreálniť systém zdravotného poistenia.

Nórska koruna – najstabilnejšia FIAT mena

Nórsko má dlh 0 % HDP. Dokonca ako jedna z mála krajín hospodári prebytkovo. Darí sa im to vďaka veľkému ropnému bohatstvu. Existujú aj iné krajiny vo svete, ktoré bohatnú na predaji ropy. Ale s Nórskom sa porovnať nedajú. Krajiny blízkeho východu buď bohatstvo míňajú, alebo sa bohatstvo koncentruje ako osobné bohatstvo v rukách vyvolených osôb, alebo končí ako zisk amerických nadnárodných ropných koncernov. Nórsko je absolútna výnimka. Bohatstvo z ropy neplynie do rúk jednotlivcov. A ani sa zisky z ropy zásadne nerozhadzujú. Nórskom svoje zisky ukladá a kumuluje. Vytvára takzvané ropné fondy, ale aj mnoho iných fondov. Tie sú pod kontrolou štátu.

Americká centrálna rezervná banka FED kryje 4,02 trilióna vydaných dolárov bonitnými aktívami v hodnote 55 miliárd dolárov. Takže v skutočnosti iba 1,36 % z hodnoty amerických dolárov je reálne krytých.

Nórska centrálna banka kryje k 31.12.2013 až 32,90 % z hodnoty vydávanej meny. To znamená, že nórska koruna je 24 krát silnejšia a stabilnejšia ako americký dolár.

Zaujímavé pritom je, že nórska koruna sa obchoduje voči americkému doláru na dlhodobom minime. Aktuálne je kurz približne 6,20 nórskej koruny za 1 americký dolár. Čo aktuálne dáva značnú šancu na veľmi zaujímavý rast z dlhodobého hľadiska. A zároveň je nórska koruna oveľa bezpečnejším prístavom pre uloženie hodnoty aktív ako napríklad Švajčiarsky frank. Švajčiarsky frank je už niekoľko rokov naviazaný pevne na meno Euro. Čo znamená, že keď bude Euro v problémoch, tak do problémov sa dostane aj švajčiarsky frank. O odpojení švajčiarskeho franku od Eura by sa muselo vo švajčiarsku hlasovať v referende, Avšak keď príde skutočná ekonomická kríza, na medzinárodných finančných trhoch nebude nikto čakať, kým sa vo švajčiarsku uskutoční referendum.

 

Ako docieliť dostatočné financovanie vysokých škôl na Slovensku

Ľudia si na Slovensku zvykli, že vysokoškolské štúdium je na verejných vysokých školách bezplatné. Tie sú v rámci gescie Ministerstva Školstva SR trvalo podfinancované. Nedostatok financií sa následne podpisuje na kvalite výučby a tiež výskumného procesu. Problémom je tiež, že príliš veľa absolventov vysokých škôl odchádza do zahraničia. Štát investuje nezanedbateľné prostriedky do vzdelania osôb na vysokých školách a tie následne platia dane a odvody v inej krajine. Pritom štát z takýchto investícií do vzdelania svojich občanov nič nemá.

Existuje riešenie. Komplexné regulované spoplatnenie vysokoškolského štúdia.

Všetky formy vysokoškolského štúdia, na všetkých vysokých školách musia byť spoplatnené. Pre každý odbor a formu štúdia musí byť stanovené minimálne povinné školné, ktoré pokrýva náklady na študijný proces na verejnej vysokej škole. Nakoľko väčšina obyvateľstva Slovenska by si nemohla dovoliť priamo platiť školné a je záujem štátu aby sa populácia vzdelávala, štát musí vytvoriť štátnu agentúru financovania vysokého školstva. Zároveň by sa do minimálnych cien školného premietli potreby štátu na vzdelávaní konkrétnych profesií, ktoré si vyžaduje trh. Každý študent by na 100 percent hodnoty školného dostal od štátnej agentúry financovania vysokého školstva pôžičku. Na poskytnutie pôžičky musí byť zákonný nárok. A to bez akéhokoľvek ručenia. Agentúra by zaplatila školné priamo na účet vysokej školy. Pôžička bude bezúročná počas celého štúdia a následne po dobu 2 rokov po jeho skončení.

Je záujmom štátu, aby na vysokých školách študovali len takí študenti, ktorí sa následne dokážu v praxi uplatniť. Pre ktorých má samotné štúdium zmysel. Štát nepotrebuje študentov, ktorí chodia do školy len aby dostali na konci diplom. Štát potrebuje, aby ľudia s vysokoškolským vzdelaním boli lídrami vo svojich odvetviach a organizáciách. Má ísť o osoby, ktorých príjem bude nadpriemerný. Nemá zmysel, aby študovala taká osoba, ktorej príjem aj po skončení vysokej školy bude taký, ako by na vysokú školu ani nechodila.

Finančná správa SR by posielala Agentúre výpis z daňového priznania k dani z príjmov, alebo výpis z ročného zúčtovania dane z príjmu vykonaného zamestnávateľom za každú osobu, ktorá študovala na verejnej vysokej škole. V prípade ak absolvent vysokej školy za príslušný kalendárny rok zarobil a priznal dane a zaplatil odvody v Slovenskej Republike minimálne z 1,5 násobku priemernej mzdy, odpustí sa takémuto absolventovi 5 percent z istiny pôžičky a za takýto rok sa pôžička neúročí. Osoba, ktorá bude v štátnozamestnaneckom pomere, kde sa na príslušnú pozíciu vyžaduje vysokoškolské vzdelanie ako nutná podmienka, sa odpočíta 5 percent z istiny pôžičky a nebude sa pôžička úročiť bez ohľadu na jej príjem.

Tým štát docieli, že osoby, ktoré budú študovať na vysokej škole neodídu pracovať a platiť dane do zahraničia po tom, ako zadarmo vyštudovali na Slovensku. V prípade, ak sa predsa len rozhodnú odísť do zahraničia, je to ich právo. Ale v takom prípade zaplatia Slovenskej Republike za svoje štúdium.

Štát zo štátneho rozpočtu uvoľní pre Agentúru prostriedky z daní úspešných absolventov také finančné prostriedky, aké sú nevyhnutné na pokrytie 5 percent istiny a úrokov pôžičky.

Aby študenti nestratili záujem o verejné vysoké školy a nezačali sa hlásiť iba na súkromné vysoké školy, musí štát vykonať jednoduché opatrenie. Vyhláškou stanoví, že súkromné vysoké školy nesmú stanoviť školné nižšie, ako je hodnota minimálneho školného pre každý odbor a formu štúdia stanovená pre verejné vysoké školy. Tým vznikne skutočná a reálna konkurencia medzi verejnými vysokými školami a súkromnými vysokými školami. Cenový rozdiel medzi nimi bude minimálny. Takže budú musieť o študentov bojovať kvalitou.

Akciové trhy v roku 2014

Rok 2013 bol na akciových trhoch v znamení prudkého rastu. Politici sa snažili nahovoriť bežným ľudom, že to znamená zotavenie ekonomiky z ekonomickej krízy. Bežnej verejnosti sa štandardne predkladá klamstvo, že finančné trhy sú vyjadrením skutočného stavu ekonomiky. Pritom to nie je pravda. Finančné trhy sú arénou, kde veľkí hráči manipulujú pravidlami tak, aby vytvorili čo najväčší rozdiel medzi tými čo trhom manipulujú a tými ostatnými.

V skutočnosti rast finančných trhov neznamená oživenie ekonomiky. Ani koniec finančnej krízy. Ide o jeden veľký podvod páchaný na voľnom finančnom trhu. Celý proces bol spustený tým, keď Centrálna rezervná banka USA (FED) ako aj Európska centrálna banka (ECB) začali v rámci kvantitatívneho uvoľňovania pumpovať na trhy bilióny nekrytých eur a dolárov. Samotné kvantitatívne uvoľňovanie by v prípade správneho riadenia nebol až taký problém. Keby v tom istom čase neboli základné úrokové sadzby na historických minimách. Kvantitatívne uvoľňovanie je prípustné na pomoc ekonomike v čase, keď sú základné úrokové sadzby relatívne vysoké. Nesmie sa používať, keď sú úrokové sadzby nízke. Pri nízkych úrokových sadzbách sa banky a ďalšie finančné inštitúcie dostávajú k uvoľnenej prebytočnej likvidite za extrémne nízke úroky. Následne tieto peniaze vracajú na finančné trhy, kde ich investujú. Je celkom prirodzené, že ich investujú v značnej miere práve do akcií. Ich nominálna cena dokáže rásť podstatne dynamickejšie ako hodnota štátnych či korporátnych dlhopisov. Dlhopisy sú pomerne rigidný finančný inštrument. Nedokáže dosiahnuť vysokú dynamiku rastu. Akcie sú druhým najdynamickejším finančným inštrumentom. Dynamickejšími sú už iba vybrané deriváty.

A tak banky a finančné inštitúcie nakupujú a nakupujú stále viac akcií na akciových trhoch. Čo ženie ceny akcií závratným tempom hore. Ponuka je na trhoch relatívne stabilná. Ale dopyt prudko narástol. V skutočnosti za rastom cien akcií nie sú lepšie hospodárske výsledky firiem. Ani zlepšenie fundamentálnych ukazovateľov, či inovácie. Nárast ceny akcií spôsobuje prebytok lacnej likvidity na trhoch.

Keď rastú ceny akcií bez toho, aby tento nárast bol krytý reálnym zvýšením aktív spoločností kótovaných na burzách nafukuje sa bublina. Tí, čo túto bublinu vytvárajú, veľmi dobre vedia, že ide o bublinu. Nakoľko ide o veľké finančné inštitúcie, ktoré v skutočnosti ovládajú trh, stihnú vycúvať z pozícií tesne pred prasknutím bubliny. Celé si to odnesú bežní malí investori. A tiež osoby, ktoré investovali do akciových investičných fondov.

Rok 2014 je rokom, kedy budú musieť centrálne banky prestať s kvantitatívnym uvoľňovaním. Inak roztočia nekontrolovateľnú špirálu reálnej hyperinflácie. O inflácii sa verejnosti klame. Predkladajú sa jej fiktívne údaje. Na základe podvodu založeného na metóde spotrebného koša. Už teraz reálna inflácia v USA dosahuje 12 % v Európe 9 %.

Rast nominálnej hodnoty akcií sa v roku 2014 výrazne spomalí. Hodnota akcií bude aj naďalej rásť. Lebo kvantitatívne uvoľňovanie ešte naďalej prebieha. Ale jeho tempo sa bude musieť znížiť. Už nie je možné očakávať rast na úrovni 20 a viac percent, ako tomu bolo v roku 2013. Rast bude. Ale jeho hodnota už bude príliš malá voči riziku, aké so sebou nesie investícia do akcií na bublinou deformovanom trhu.

Je otázne, či príde ku kolapsu akciových trhov v roku 2014 alebo v roku 2015. Ten je v zásade nevyhnutný. Otázkou už nie je či sa to stane, ale kedy sa to stane. Kolaps na finančných akciových trhoch bude mať za následok to, čoho sa politici najviac obávajú. Príde skutočná ekonomická kríza. A zároveň dôjde k bezprostrednému spusteniu hyperinflačnej špirály.

Politici vedia, že svojim správaním smerujú neodvratne k hyperinflácii. Ktorá v modernom svete môže pomerne ľahko viesť k občianskej vojne. Nakoľko Európska únia je jedným veľkým celistvým trhom, môžu občianske nepokoje prerásť behom par hodín do globálneho konfliktu. Prasknutie akciovej bubliny, ak to politici nezvládnu, bude mať za následok ekonomickú katastrofu, aká tu už bola v 30. rokoch dvadsiateho storočia.

Záverečné odporúčanie

V roku 2014 je investovanie do akcií čistým hazardom. Finančné trhy nie sú stabilné. Vezú sa na vlne bubliny, ktorá môže kedykoľvek prasknúť. Rozumným investičným postupom je investovať do zlata a striebra. A do komodít, ktorých cena nie je ovplyvnená fiktívnym dopytom na základe kvantitatívneho uvoľňovania. Zmysel tiež dávajú investície do korporátnych dlhopisov. Ale len do dlhopisov takých firiem, ktoré nie sú kótované na akciových trhoch a ktoré vytvárajú reálnu produkciu, ktorá bude spotrebovateľná aj v čase veľkej ekonomickej krízy. Ide o dlhopisy firiem potravinárskych, vyrábajúcich potreby bežnej dennej spotreby, poľnohospodárskych, žriediel a podobne.

Investovať do zlata, alebo do striebra?

Zlato je najstabilnejšie akceptovaným platobným prostriedkom v dejinách ľudstva. Je možné ho vymeniť za miestnu menu v zásade kdekoľvek a takmer kedykoľvek. Problémom je, že zlato sa stalo medzinárodne obchodovanou komoditou na svetových trhoch. A tak s cenou zlata manipulujú veľké finančné korporácie. Za posledné roky sa zlato stalo nestabilnou komoditou, ktorá nie je vhodná na krátkodobé investície.

Aj napriek tomu všetkému ostáva zlato komoditou, ktorá tvorí takzvanú bezpečnú rezervu investora. Každý sofistikovaný investor by mal mať vo svojom portfóliu aspoň nejaké zásoby zlata. Zlato je svojím spôsobom poistkou, ktorá zabezpečuje investorovi istotu, že v prípade veľkej hospodárskej krízy zostane časť jeho majetku zachovaná. V čase keď budú padať akcie, dlhopisy, všetky možné finančné deriváty a aj hodnota komodít, zlato sa stane jednou z mála komodít, ktorej hodnota bude v kritických chvíľach rásť.

Zlato má jednu zásadnú výhodu oproti investovaniu do realít, čo sa týka bezpečia v čase veľkej hospodárskej krízy. Ak by nastala ďalšia veľká hospodárska kríza, hodnota nehnuteľností sa zastaví niekde v pásme 50-66 % ich fundamentálnej hodnoty. Fundamentálnou hodnotou nehnuteľností sa rozumie ich hodnota v čistých stavebných nákladoch. Zlato vo svojej podstate nikdy nepoklesne pod svoju fundamentálnu hodnotu. Fundamentálna hodnota zlata je 800-900 USD / unca. Pod túto hodnotu zlato už nikdy nepoklesne. Ak by kleslo pod túto nominálnu hodnotu, tak len v prípade ak by došlo k zásadnému posilneniu hodnoty amerického dolára. Čo v čase podvodne vykazovanej inflácie a neobmedzeného tlačenia nekrytých peňazí (kvantitatívne uvoľňovanie) je v podstate vylúčené. Maximálny možný pokles pod 800 USD / unca by bol v tom čase ohraničený percentom zhodnotenia amerického dolára.

Striebro je investormi veľmi podceňovaný inštrument. Pritom ide o skrytý poklad. Striebro je pre investora rovnako bezpečným prístavom ako zlato. Striebro má oproti zlatu niekoľko veľkých výhod. Striebro je používané v podstatne väčšom percente v priemysle, ako zlato. Vďaka tomu sa dopyt po striebre nemôže nikdy prepadnúť tak prudko ako dopyt po zlate. Zároveň, jedna unca striebra stojí aktuálne asi 19,50 USD / unca. Čo robí zo striebra absolútneho víťaza v prípade veľkej hospodárskej krízy.

V prípade ak by nastala veľká hospodárska kríza, zlato je vhodné mať len za účelom jeho držania počas celej doby krízy, bez jeho predaja. Ako niečo, čo zachová hodnotu. Striebro sa dá v prípade hospodárskej krízy použiť ako reálne platidlo. Zaplatiť 1 uncou zlata za malú spotrebu je prakticky nereálne. Lebo unca zlata má hodnotu aktuálne 1225 USD / unca. To je príliš veľa. To ako keby chcel kupujúci v bežnom obchode platiť bankovkou v hodnote 1000 Eur (ak by existovala). Striebro má ale podstatne nižšiu nominálnou cenu za  uncu. Striebro je v čase veľkej krízy excelentným platidlom.

Celkový objem disponibilného zlata k disponibilnému striebru na svete je približne 1 : 51. Aktuálne je ale pomer hodnoty 1 unce zlata k 1 unci striebra približne 1 : 62. Z dlhodobého hľadiska sa pomer hodnoty musí vyrovnať pomeru disponibilných množstiev. Nakoľko ide o obmedzené komodity, ktorých množstvo je konečné a vyčerpateľné. Takže je viac ako predpokladateľné, že investícia do striebra bude pre investora v najbližších rokoch podstatne výnosnejšia, ako investícia do zlata.

Do čoho investovať?

Odpoveď znie: Aj do zlata, aj do striebra. Ale v správnom pomere a so správnymi úmyslami. Do zlata treba investovať za účelom dlhodobého zachovania hodnoty. Aj na niekoľko desiatok rokov. Do striebra je vhodné investovať jednak ako do zaisťovacieho inštrumentu pre prípad krachu finančných trhov. A to nákupom 1 uncových a 5 uncových zliatkov v rozsahu aspoň 500 uncí. Tiež je vhodné do striebra investovať nakúpením 1000 g a 2000 g prútov a to na strednodobo dlhé obdobie.

Investícia do canadského dolára

ok 2014 bude turbulentný pre viaceré svetovo používané meny. Sysem FIAT peňazí bude čoskoro neudržateľný. Spôsobuje to nezodpovedné kvantitavívne uvoľňovanie, ktoré má za následok nárast reálnej inflácie. Tak americká centrálna rezervná banka FED ako aj Európska centrálna banka vydávajú bilióny nekrytých Eur a amerických dolárov. Zároveň úrokové sadzby držia na hisporických minimách. Tým spôsobujú, že na trhu sa točí veľké množstvo lacnej likvidity. Tá roztáča špekulatívne procesy a nafukuje obrovskú bublinu na svetových finančných trhoch. Táto bublina ale praskne. Centrálne banky nemôžu donekonečna uvoľňovať do obehu stále viac a viac nekrytých peňazí. Jedného dňa sa bude musieť kvantitavívne uvoľňovanie skončiť. A ten deň sa blíži. Ak nechcú centrálne banky uvrhnúť moderný svet do hyperinflačnej špirály, budú musieť skončiť s kvantitatívnym uvoľňovaním najneskôr v roku 2015. Akonáhle oznámia centrálne banky koniec kvantitavívneho uvoľňovania, investori budú chcieť vybrať zisky a z trhu vycúvať. To spôsobí kolaps finančných trhov. Najviac si to odnesnú trhy akciové. Hneď po akciových trhoch bude nasledovať trh realitný. Bublina, ktrá je teraz nafukovaná nezodpovedným správaním centrálnych bánk, nemá podklad v reálnom ekonomickom vývoji krajín a ekonomických subjektov. Je vyvolávaná zámerne. Značne podobným, aj keď nie totožným rozsahom, fungujú aj centrálne banky ďalších civilizovaných krajín.

Veľmi osobitným prípadom je Canada a canadský dolár. Zatiaľ čo ECB a FED vydávajú do obehu nekryté peniaze v čase keď krajiny nevykazujú reálny a skutočný prirodzený hospodársky rast, Canada je výnimkou. Canada dosiahla v roku 2013 rast na úrovni 1,7 % HDP. Pričom iba minimum z tohto rastu bolo výsledkom manipulácie centrálnej banky s canadským dolárom. V roku 2014 je možné očakávať, že Canada bude rásť tempom minimálne 2,1-2,3 % HPD a v roku 2015 je možné očakávať rast na úrovni 2,7-2,9 % HDP. Dôležité pritom je, že ide o prirodzený hospodársky rast. Tento rast je produkovaný skutočnou a reálnou ekonomikou canadských subjektov a trhu. Nejde o výsledky kreatívneho účtovníctva ministerstva financií. Canada je zároveň skrytým pokladom pre budúce investície. Canada patrí medzi najväčších exportérov pšenice na svete. Značná časť pšenice, ktorá sa v Európe spotrebuje, pochádza práve z Canady. Zároveň Canada oplýva obrovským nerastným bohatstvom. Canada nepovolila bezbrehú ťažbu nerastných surovín. Takže jej zásoby budú existovať ešte aj v čase, keď ložiská diamantov, železa, niklu, kobaltu, striebra, zlata, plynu a ďalších komodít inde vo svete, už budú vyčerpané. Tiež oplýva rozsiahlymi územiami, ktoré je možné v prípade potreby využiť na poľnohospodárske účely. Zatiaľ čo pôda v iných krajinách, je už takmer vyčerpaná a výnosy sústavne klesajú.

Canadská centrálna banka ohlásila, že v lete 2014 bude zvyšovať základnú úrokovú sadzbu. Ako jediná z pomedzi centrálnych bánk krajín civilizovaného sveta, ktorých mena nie je krytá reálnym produktom. Tým sa už v lete zvýši dopyt po dlhopisoch vydávaných Canadou a ich cena vzrastie. čo bude mať ako vedľajší efekt posilnenie canadského dolára. Canadskému exportu to zásadne neublíži. Lebo ceny komodít, ktoré Canada exportuje, sú zafixované už vopred. A na skok hodnoty canadského dolára majú teda exportéri dostatok času sa pripraviť.

Je možné predpokladať, že voči americkému doláru a Euru stúpne hodnota canadského dolára v rokoch 2014 a 2015 o 12-17 %.

Jedinečný guerilla marketing v praxi low cost aerolinky

Spoločnosť WestJet, ktorá je druhým najväčším lokálnym low cost leteckým prepravcom v Canade, vytvorila na vianoce 2013 marketingový počin hodný pozornosti.

Obdarovali spolu 354 svojich zákazníkov, ktorí cestovali na linke medzi Torontom a Hamiltonom. Ale nešlo len o také nejaké obdarovanie. Šlo o skutočné vianoce na letisku v Hamiltone.

Tento marketingový počin mohol stáť odhadom 30.000 kanadských dolárov. Čo je hodnota 2 sekúnd televíznej reklamy v TOP vysielacích časoch. Avšak účinok tohto jedinečného marketingového plánu mal efekt na nezaplatenie. Video z vianočného prekvapenia na letisku v Hamiltone obletelo behom pár dní celý svet. A spoločnosť West Jet má o pozornosť, ako aj o rezervácie ,postarané na pomerne dlhú dobu. Srdečnosťou a realizáciou nápadu dokázali to, čo obvykle nedokážu ani tí najlepší marketingoví experti. Dokázali vytvoriť nápad guerilla marketingu, virálneho marketingu a získali efekt, že sa o aerolinke hovorí a ešte dlho bude. A to v tom najpozitívnejšom svetle.

Ako to dokázali?

Tesne pred vianocami umiestnili aerolinky do priestoru kde cestujúci čakajú na nástup do lietadla na letisku v Toronte informačný panel. Tento pane vyzýval cestujúcich, aby zoskenovali svoje palubné vstupenky. Po zoskenovaní palubnej vstupenky sa na displej informačného panelu začalo prenášať video zo štúdia umiestneného v priestoroch letiska. V štúdiu sedel Santa Claus, ktorý vďaka zoskenovanej palubnej vstupenke oslovil každého pasažiera jeho menom. Potom s pasažiesom viedol krátku konverzáciu. Okrem iného sa každého opýtal, po čom túži, čo by chcel na vianoce od Santa Clausa. Ľudia si priali rôzne veci. Elektroniku, letenku na cestu domov, nový plazmový televízor, hračky, snowboard a mnoho iného. Následne ľudia po príjemnej konverzácii so Santa Clausom, ktorá im skrášlila čakanie na odlet, nasadli do lietadla do Hamiltonu.

A ako to celé dopadlo?

To si môžete pozrieť na TOMTO VIDEU

Campione D´Italia – neznámy daňový raj

Priali ste si niekedy nemusieť platiť dane? Snáď každý aspoň na chvíľu vo svojom živote nad tým uvažoval. Zvyčajne to skončí pri myšlienke, že dane neplatia iba tí bohatí. Čo si môžu dovoliť bývať v Monacu, Andorre, San Maríne.

Existuje ale jedna malá nenápadná destinácia, obyvatelia ktorej tiež nemusia platiť dane z príjmu.

Volá sa Campione D´Italia. Je to špeciálna enkláva Talianska, ktorá sa nachádza na Švajčiarskom vnútrozemskom území. Leží na brehu jazera Lugano. Toto územie požíva zvláštny režim podľa medzinárodného práva. Obyvatelia tejto oblasti sú oficiálne obyvateľmi Švajčiarska. Aj keď bývajú na zvrchovanom území, ktoré patrí Taliansku. Pre účely daní sú obyvatelia Campione D´Italia považovaní za daňových rezidentov Talianska, avšak so špeciálnym daňovým režimom. Daňový režim na území Campione D´Italia sa vyznačuje tým, že fyzické osoby, ktoré tu bývajú neplatia dane z príjmu. Bez ohľadu na to, či ide o príjmy pochádzajúce z Talianska, Švajčiarska, alebo či ide o iné celosvetové príjmy. A nemusia podávať daňové priznania k dani z príjmu. Táto výhoda sa ale týka iba fyzických osôb. Právnických osôb sa netýka. Uplatňuje sa aj na fyzické osoby podnikateľov a tiež samostatne zárobkovo činné osoby. Obyvatelia tohto územia neplatia dane, lebo fungovanie tejto enklávy je financované daňami z hazardu. V Campione D´Italia sa nachádza tretie najväčšie kasíno na svete. Volá sa Casino Municipale di Campione D´Italia. Bývanie v Campione D´Italia má aj ďalšie výhody. Osoby ktoré bývajú na tomto území majú právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť vo Švajčiarsku. Rovnako majú právo aby sa oni a ich deti vzdelávali v ktorejkoľvek škole vo Švajčiarsku bezplatne. Tiež majú právo na prenosné evidenčné čísla na motorové vozidla s paušálnym poplatkom za využívanie diaľnic.

Táto relatívne neznáme enkláva so špeciálnym daňovým režimom je prístupná aj občanom Slovenskej Republiky. Pre získanie registrácie k pobytu stačí predložiť platný pas, dve fotografie a doklad o užívacom titule k nejakej nehnuteľnosti v Campione D´Italia. Užívacím titulom sa rozumie buď vlastníctvo, čo sa preukazuje listom vlastníctva, alebo nájom, čo sa preukazuje nájomnou zmluvou. Nie je to ale úplne najlacnejsia záležitosť. Ceny apartmánov sa začínajú na približne 1,5 milióna Eur. A mesačný nájom najlacnejších apartmánov vychádza na 3.000 Eur mesačne. Ale ešte stále je to podstatne lacnejšie ako porovnateľné nehnuteľnosti v Monacu. K tomu pre získanie pobytu v Monacu nestačí splnenie tak jednoduchých podmienok ako v Campione D´Italia.

Malta – daňový raj s 35 % daňou z príjmu

Keď Európska Únia a OECD zaraďujú na zoznam daňových rajov krajinu, v prvom rade hľadia na rozsah a spôsob účtovníctva ktoré sú povinné daňové subjekty viesť, a tiež na rozsah a sadzby dane z príjmu. V zozname daňových rajov je možné nájsť také krajiny ako Cyprus, ktoré má 15 % základnú sadzbu dane z príjmu, alebo Bulharsko, s jednotnou daňovou sadzbou na úrovni 10 %. Malta sa na žiadnom zozname daňových rajov nenachádza. A aj napriek tomu je v skutočnosti daňovým rajom.

Malta uplatňuje pre právnické osoby daň z príjmu vo výške 35 %. Tento údaje je to, čo zaujíma Európsku úniu a OECD. Čo si krajina následne robí so svojim rozpočtovými prostriedkami, je už jej vnútroštátnou záležitosťou. Obzvlášť, keď sa to maskuje za podporu zahraničných investícií.

Maltský zákon o podpore zahraničných investícií zavádza veľmi prívetivý daňový režim. Ak je právnická osoba registrovaná na Malte vlastnená aspoň z 51 percent nejakou zahraničnou právnickou osobou, tak materská spoločnosť má nárok na vrátenie 6/7 dane zaplatenej dcérskou spoločnosťou.

Čiže ak si niekto založí Právnickú osobu v daňovom raji, ktorá založí ako dcérsku spoločnosť právnickú osobu na Malte, tak spĺňa podmienky pre podporu zahraničných investícií. Je úplne jedno, či vôbec dôjde k reálnej investícii.

Spoločnosť zaplatí na Malte zo svojho zisku daň 35 percent. Avšak už o dva mesiace sa 6/7, čo predstavuje 30 z 35 percent vráti materskej spoločnosti ako platba podpory investícií.

A tak je reálne daňové zaťaženie na Malte pre vhodne optimalizované spoločnosti iba 5 %. Čo je podstatne menej, ako je 15 % na Cypre či 10 % v Bulharsku.

Malta nemôže pritom skončiť na zozname daňových rajov. Lebo to čo si robí Malta s prostriedkami štátneho rozpočtu a ako podporuje investície je jej vlastnou záležitosťou. Európska únia, aj napriek svojim krikľavým vyhláseniam o boji s daňovými rajmi má pri takýchto praktikách ruky zviazané.

Malta je len jedným z mnohých daňových rajov v Európskej únii.

Estónsko – daňový raj

Keď sa povie daňový raj, väčšina bežných ľudí si predstaví nejakú exotickú tropickú destináciu. Ako Sejšelské ostrovy, Maurícius, Dominiku, Sv. Krištof a Nevis a podobne. Pritom Európska únia, ktorá tak hlasne kričí ako treba s daňovými rajmi bojovať, ich má niekoľko vo svojom košiari.

Pri myšlienke daňového raja v Európskej únii skĺznu ľuďom myšlienky obvykle na Cyprus, alebo Gibraltar. Tí informovanejší hneď pomyslia na Bulharsko a Írsko. Tí čo rozmýšľajú nad väčšími holdingovými štruktúrami uvažujú v intenciách Švajčiarska či Luxemburska.

Málokoho ale napadne, že jedným z najdokonalejšie fingujúcich daňových rajov v Európskej únii je Estónsko.

Estónsko má daň z príjmu právnických osôb 0 %. To znamená, že dane z príjmu od právnických osôb nevyberá. Síce je povinná každá právnická osoba viesť účtovníctvo, podávať daňové priznanie, ale príjem jej štát nezdaní.

Estónsko zdaňuje sadzbou 21 percent dividendy a to formou zrážkovej dani pri zdroji. Touto istou daňou zdaňuje všetky transakcie s inými daňovými rajmi.

Podnikatelia neplatia daň z príjmu do vtedy, kým peniaze nechcú zo spoločnosti vybrať. A to či už formou dividend, alebo formou nedaňových výdavkov nesúvisiacich s predmetom podnikania spoločnosti.

Estónsko síce uplatňuje zrážkovú daň pri zdroji z transakcií ako sú platby za nájom duševného vlastníctva, odmeny štatutárnych orgánov a podobne. Ale ako jediná európska krajina neuplatňuje zrážkovú daň pri zdroji z vyplácaných úrokov z pôžičiek a úverov. Táto drobná medzierka má zásadný dopad na to, prečo je potrebné Estónsko považovať za daňový raj. Pretože stačí veľmi jednoduchá kombinácia:

Založiť spoločnosť v krajine, ktorú Estónsko za daňový raj nepovažuje (V Estónsku na to majú zoznam), ktorá nezdaňuje prijaté platby úrokov z pôžičiek a úverov. Takých krajín máme v Európskej únii minimálne 12. Následne je potrebné založiť dcérsku spoločnosť v Estónsku a tejto v rámci vzťahov materskej a dcérskej spoločnosti poskytnúť prevádzkový úver na vysoký úrok. Všetky ziskové transakcie sa realizujú následne celý rok cez Estónsku spoločnosť. A zisk sa k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia vyberie formou úhrady úrokov z prevádzkového úveru. Tým, že v Estónsku je 0 % daň z príjmu právnických osôb, je možné vytiahnutie zisku zo spoločnosti rozdeliť na takmer neobmedzene dlhé obdobie.

Na jednej strane je pochopiteľné, že Európska únia bojuje proti daňovým rajom. Na druhej strane je ale úžasné sledovať myšlienku, ktorá podporuje podnikanie v tom, že štát nevyberá dane z takého príjmu, ktorý ostáva v spoločnosti a je vlastne reinvestovaný. To, že vytvorili Estónci medzeru cez možnosť vyberania ziskov prostredníctvom úverových úrokov, na samotnej podstate skvelej myšlienky nič nemení.